Je to už postaršia dáma a pomerne ťažko a jej chodí, v chrbte je dosť prehnutá, ale, nie som tu síce extra dlho, no pomaly si začínam fixovať tú-ktorú tvár, vždy, vždy sa usmeje a pozdraví. Teraz sa dokonca aj prihovorila a mňa skoro pripieklo k schodisku:
,,Čo dievčatko, o chvíľu budeš zatvárať, že?"
,,Nie, dnes som tu do pol piatej."
,,Ale veď to je nič, ty si šikovná. Teda vyzeráš byť šikovná. Ja ešte idem do ďalšej roboty. Neviem, či vieš, ale tu robíme za almužnu, alebo skôr za symbolickú cenu, a keď chcem uživiť rodinu, musím pracovať aj takto súkromne ako sa hovorí. Ukáž," pani si všimla moje nechty, ,,to je krásna technika zdobenia. Aj vlásky máš pekné, to som si už minule všimla. Síce nie je zvykom vidieť štvorfarebné vlasy, dobré to máš, zlatá si. Vieš, mám rada ľudí, aj mladých ľudí, a nech si na seba dá omladina hocičo, mne to je v podstate jedno. Moje vyťahané tričko a tepláky tiež nevyzerajú nóbl. No nič, idem. Tak zajtra. Ahoj, dievčatko."
Hovoria o mne, že mám vysokú frekvenciu slov. Ale teta to zo seba chrlila na jeden dych, aj sa stihla pristaviť, preskúmať mi nechty, aj bicykel si odomknúť, aj naň vysadnúť, aj tašku dať do košíka, aj začať ,,šliapať", aj mi zakývať, ešte sa otočiť a usmiať.
Nechala ma sedieť na schodisku a zízať na neforemný plot. Takéto typy starších ľudí mám rada a, netuším prečo, volám ich ,,rozprávkové". No nie preto, že nám pochvália vlasy, nechty, oblečenie, obočie... o to nejde.
Tragikomické je, že oni nie sú z rozprávky. Pokojne si môžu zamykať bicykle aj toť, pod našimi oknami.
14. júl 2014 o 15:39
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 067x
Rozprávková teta, ktorá si išla privyrobiť.
Sedela som pred ,,mojím obchodom a fajčila. A nie je tomu dávno, asi desať minút dozadu. Ženy chodili okolo mňa z práce vziať si bicykle a pokračovať v ceste ktoviekam, no predpokladala som, že rovno domov. A medzi nimi bola aj táto rozprávková teta.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)