ako ma upratal sedemročný chlapec

Autor: Zuzana Gerhátová | 9.12.2014 o 7:13 | (upravené 9.12.2014 o 7:51) Karma článku: 7,81 | Prečítané:  1599x

Doma sme nikdy nepraktizovali nedeľné rodinné obedy. Vlastne sme nikdy nepraktizovali ani len spoločné obedy, vždy sme sa nejako minuli a keď sme už boli spolu, raz nechutilo tomu, druhý raz zas tamtomu. Preto si veľmi užívam, keď takmer každú nedeľu chodíme k priateľovej mame – najesť sa, dať si kávu, ,,poklábosiť...“ Predvčerom to bolo ešte o čosi špeciálnejšie, keďže som sa išla zoznámiť s priateľovým bratom a jeho dvomi synmi a podvedome sme tušili, že to bude zábava. On má dvoch malých synov Riška a Matúška. My máme dvoch psov Hanu a Fera. Deti+psy=sranda.  

Všetko sa vyvíjalo veľmi príjemne a prirodzene, chlapci sa so mnou zoznámili, spýtali sa, koľko mám rokov a kedy bude svadba, hrali sa so psami, zbili môjho Pavla, lebo oni sa tak bijú vždy, keď sú spolu, opäť sa hrali so psami, znova bili Paľa, vrátili sa ku psom, aby sa s nimi hrali, potom jednému z nich napadlo, že im dajú piškóty, spýtali sa, či im môžu dať jednu piškótu, samozrejme, že sme im to dovolili, nato sa mladšieho Matúšovi podarilo roztrhať vrecko aj s celým jeho obsahom po zemi, takže chlapci vytešení, psi vytešení, my zrelí na psychiatriu... Z jednej piškóty pre každého psa bolo nakoniec pol balenia pre každého, ale nevadí, neskoro plakať nad rozsypanými piškótami.

Chlapci sú, mimochodom, veľmi fajn – zábavní, úprimní, milí a starší Rišo na svoj vek aj premýšľavý. Dokonca veľmi. Premýšľavý. Mladý. Muž. Zistíme neskôr...
Dvojmesačná Hana po hre a nechcenom nakŕmení zaspala a desaťročný Fero si tiež rád užije svoju chvíľku pokoja, takže deťom neostalo nič iné, len znovu sa hrať s Pavlom. Medzitým každých pätnásť až dvadsať sekúnd skontrolovali Hanu, či sa náhodou nezobudila, Matúš do nej aj ,,omylom“ párkrát pichol prstom, či naozaj tuho spí a či sa nechce zobudiť.

Hana je ešte fakt malá, a preto máme zabehnuté povinné rituály týkajúce sa venčenia – predovšetkým po zobudení s ňou ideme hneď von, aby sme sa vyhli nehodám. Tentokrát sme však nešli len so psami, ale aj s deťmi, čo veľmi uvítal hlavne ich otec, takže po Haninom precitnutí (,,Zuzi, Zuzi, môžem jej dať piškótu, keď už sa zobudila?“ ,,Nie, Riško, už je toho prežratá, aby ju nebolelo bruško.“) sme nachystali psi, deti, seba a šli sme von. Pred dverami ešte vznikol menší konflikt o to, kto bude mať akého psa. Starý Fero je venčený na desaťmetrovej stopovačke, nakoľko ho máme z útulku, je to už senior a aj napriek tomu, že to je veľký maznák, vonku vás vie úprimne a od srdca odignorovať. Hana má obyčajnú, krátku vôdzku, ale bola čerstvo zobudená, takže len stála, hádzalo ju zo strany na stranu a celkovo nevyzerala dvakrát živo. Podelili sme si psy (,,Zuzi, môžem im dať piškótu, keď ideme von?“ ,,Nie, ešte nie, nechaj, nech im chvíľku vytrávi.“) a išli sme sa prejsť.
O tom, ako sa Riško stokrát uisťoval, že Fera drží dobre, o tom písať nebudem. Rišo bol však nesmierne podarený, venčenie vzal naozaj vážne a mladší Matúš nás behom piatich minút stihol dvestokrát upozorniť, že Hanka je ,,mamotaná“ a máme ju odmotať.

Na trávnatej ploche to už malo rýchly spád. Matúška sme presvedčili, že môže Hanku z vôdzky pustiť, pretože ona neujde a Riška sme zas presvedčili, aby Fera nepúšťal zo stopovačky, pretože on ujde. Bolo vidno, ako mu to nedáva zmysel, ale poslúchol a Fero zostal pripnutý.
,,Zuzi, Zuzi, Hanka je v kríkoch.“ ,,Nevadí, ona vyjde.“ ,,A nevypichne si očko?“ ,,Nevypichne si očko, neboj sa.“ ,,A môžem dať Ferovi piškótu?“ ,,Nie, poviem ti, keď mu budeš môcť dať, dobre?“ ,,Dobre...a Hanke? Môžem dať Hanke celú piškótu?“ ,,Nie, ani Hanke nemôžeš zatiaľ dať celú piškótu.“
A v tom to prišlo... Hanka sa vyvalila z kríkov ako veľká voda a utekala smerom k nám. Riško sa zohol, mojkal ju, hladkal a všimla som si, že jej niečo dáva k papuli.
,,Riško, čo robíš? Čím ju kŕmiš?“ ,,Piškótou.“ ,,A nepovedali sme si, že ju ešte kŕmiť nemáš?“ ,,Áno, ale ty si povedala, že jej nemám dávať celú piškótu.“
Áno, to som povedala. Riško dohodu neporušil. On tú piškótu rozmrvil a tak jej ju ponúkol. Pozrela som sa na Pavla, ktorému tiekli slzy smiechu a musela som uznať, že ma ,,upratal“ sedemročný chlapec. Všetko do seba zapadalo – nemôžem jej dať celú piškótu, tak jej ju celú nedám.

Sklopila som uši ako tie psy a pokojne sme sa vydali naspäť. Paľo sa stále smial, Riško sa uisťoval, či Fera drží dobre a Matúško zažíval existenčné problémy, pretože ,,Hana je zase mamotaná!“

Pekná nedeľa.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?