som očný gladiátor. a ujo má rád hlodavce.

Autor: Zuzana Gerhátová | 22.3.2013 o 9:05 | (upravené 22.3.2013 o 9:14) Karma článku: 18,56 | Prečítané:  648x

Nemám ich rada. Tých drzých. Ukričaných. Arogantných. Vedomých si toho, že môžu, pretože valná väčšina ľudí s nimi nechce nič mať, tak len potichu sklopia zrak a tvária sa, že tam nie sú.

 

A takí chodia autobusom. Dokonca tým istým, ktorým chodím ja. Našťastie vystupujú po desiatich-pätnástich minútach. Znesieme. Čoby nie. Aj ich arómu. Aj ich správanie.
Naše pohľady do okien. Do telefónov, knižiek, tašiek, slúchadlá nahlas, aby sme nedajbože niečo nepočuli. A to robím aj ja. Čo takým poviem? Dohovorím? Upozorním? Požiadam? Ešte ma opľuje, vysmeje sa do tváre...nechcem a neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby moje tretie ja vybuchlo. Už sa to párkrát stalo. V tomto prípade by som možno bola aj večer v televízii. Aj s právnikom.

V ten deň išli znovu. Ale noví, iní. Nič to nemenilo na ich správaní a vôni. Celá tlupa. Samozrejme, že si sadali každý zvlášť. Niektorí chceli ešte dostať zľavu na lístok. Nedostali.
Jeden z vodičov autobusu je takisto cigáň. Slušný. Usmievavý. Vonia. Vtedy mal službu on. Možno aj preto ,,zjednávanie zľavy“ netrvalo dlho. Hoci boli úplne odlišní, vedeli spolu komunikovať. Vodič ich veľmi rýchlo ,,spacifikoval“ a vysvetlil, že jednoducho bez toho a toho zľavu nedostanú. Bodka. Obdivovala som ho.
Posadali si a zaplnili štvrť autobusu. Nastúpila som, oskenovala, kam si sadnem. Nedalo sa inak, len dve sedadlá za dvojicu chlapcov. Našich spoluobčanov. Hneď predo mnou sedela staršia pani, vlastne staručká. Osobne takéto panie volám ,,rozprávkové“.
Otvorila som knihu, začala čítať a čakala, kedy príde dedina, v ktorej naši spoluobčania zväčša vystupujú. Prišla, ale nevystúpili. A potom to malo veľmi rýchly priebeh.

Dvojica mladých mužov sediaca pred rozprávkovou babičkou jej začala, bez toho, aby sa otočila, ukazovať stredný prst. A všetci vieme, čo to znamená. Dokonca aj babička to vedela. Tá, hoci bola maličká a takmer ju nebolo na sedačke vidno, ešte viac sa stiahla. Pozrela som znovu do knihy. Nádych. Výdych. Pokoj. Nevysvetlíš. Nepožiadaš. Neupozorníš.

,,Kukni, jaká vráskavá. Stará korytnačka!“ uchvacujúci výrok z úst úchvacujúcej dvojice. Podvedome som tušila, že ešte budú pokračovať.
,,A hentá za ňou, jaké vlasy má, mrkva!“ A tak sa ,,mrkva“ ešte viac vystrela na sedačke, vedomá si svojej výšky aj napriek tomu, že sedela, zapozerala sa priamo na spoluobčana a neuhla pohľadom.
,,Ja...“ a zrazu stíchol. Pozeral sa do očí ,,mrkve“, tá zase naopak jemu. Na prvý pohľad vyzerala ľahostajne, ale v myšlienkach robila tie najnechutnejšie veci, ktoré kedy videla a ktoré jej kedy zišli na um.
Pomaly začal uhýbať pohľadom, mykal očami kade-tade po autobuse, bolo vidno, že by niečo povedal, nejakú ,,múdrosť“, ale čosi mu bránilo. Otočil sa. Usadil. Dokonca upozornil spolusediaceho, aby urobil to isté.

Vrátila som sa ku knihe.
Je to výborná kniha.
Dostala som ju k dvadsiatke od Vanča.

Vystúpila som a šla smerom do rádia.
,,Slečna! Slečna! Preboha počkajte, slečna! Čo máte v chrbte vrtuľu?“
,,Ha?“ Výborne Zuza, inteligentná reakcia.
,,Videl som, čo ste robili, sedel som z kríža. A poviem vám, keby takto, a aj keď len pohľadom, je to super začiatok, pozeral každý, nebál sa, vyzeralo by to inak,“ povedal pán, ktorého poznám takisto kvôli cestovaniu autobusom. Vyzeral čudácky. Preto mi bol vždy sympatický. Ale nikdy sme sa nerozprávali.
,,No, len to som chcel, takže tak. Idem si kúpiť škrečka, zas mi jeden umrel. Majte sa.“
Škrečka. Päťdesiatročný muž mi s nadšením povedal, že si ide kúpiť škrečka, lebo ten predchádzajúci umrel.

Super. Porazila som v očnom súboji cigáňa a pánko budú mať nového miláčika. A to bolo len štvrť na desať ráno.
Začalo to pekne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?